Kedy zvažovať prvú návštevu u fyzioterapeuta?

29.6.2017FYZIO & KidsKomentáre:0

Mnohé mamičky sa cítia v poradni u svojho pediatra neisté a boja sa opýtať na vývoj svojho dieťaťa. Čo si treba všímať a kedy je vhodné začať rozmýšľať nad návštevou u fyzioterapeuta? V prvom rade je dôležité si všímať ako Vaše dieťa otáča hlavu. Ak dieťa otáča hlavu len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii (preferencia) hlavy. Tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Ak táto preferencia trvá dlhšie a Vaše dieťatko nie je schopné otáčať hlavičku do stredu (stredovej roviny) a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby ste navštívili fyzioterapeuta a začali s ním cvičiť. Polohovanie hlavičky často nestačí, pretože dieťa vždy nejakým spôsobom utečie do polohy, ktorá je preňho komfortnejšia. Na predilekciu hlavičky by mala vždy upozorniť mamička svojho pediatra aj pred ukončením 6. týždňa. S preferovanou stranou dochádza k oplošteniu (zležaniu) záhlavia. Rovnako dôležité je aj všímať si záklon hlavy, ktorý je u malých detí častý. Novorodenec vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Máme na mysli záklon hlavy v ľahu alebo keď sa dieťa prehne do luku.

Tieto deti majú zvýšené svalové napätie, sú hypertonické, čo znamená, že do ďalšieho vývinového obdobia pôjdu s patológiou. Deti so zvýšeným svalovým napätím by sa mali nosiť v klbku, pretože táto poloha im nedovoľuje sa prehnúť v krížovej časti. V tomto prípade nejde iba o problém hlavičky, ale telo sa začína vyvíjať nerovnomerne, čo často vedie k chybnému držaniu tela, neskôr ku skolióze a v dospelosti k problémom s chrbticou. Nesprávne prehnutie rozoznáte podľa toho, že Vaše dieťa síce zdvíha hlavičku, ale drží ju v nadmernom záklone, nevie sa oprieť o ruky, kolíše sa na brušku, nohy má zdvihnuté. V tejto pozícii prepadáva na bok, nevládze sa udržať, preto sa pretáča na chrbátik. Správna poloha na brušku alebo „ pasenie baránkov„ má vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok má pritlačený na podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie v záklone. V tejto polohe dieťa dokáže mať ručičky uvoľnené, nesmú byť v päsť. Ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý, pretože na chrbtici môžu vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa, v opačnom prípade by Vás mal pediater pri vyšetrení na to upozorniť a odporučiť cvičenie s fyzioterapeutom.

Za jednu z chýb, ktoré rodičia robia počas vývoja dieťatka, môže aj zlá interpretácia odporúčania nepokladať dieťa na bruško kvôli SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si často toto varovanie vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovať dieťa na bruško by mali rodičia od úplného začiatku. Dôležité však je dávať ho na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Táto poloha je pre neho veľmi zdravá, dieťa trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo, aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy. Zo začiatku dieťa polohujeme na bruško krátko, zvyčajne na minútu až dve a viackrát denne, neskôr interval predlžujeme. Rehabilitácie na psychomotorický vývoj dieťaťa prebiehajú v úzkej spolupráci terapeuta s rodičom.

Naša fyzioterapeutka Tonka rodičov už pri prvej návšteve oboznamuje s tým, že cvičenie nespôsobuje bolesť. Veľa rodičov sa bojí prísť na návštevu k fyzioterapeutovi, pretože sa domnievajú, že cvičenie je pre dieťa bolestivé. Detičky pri rehabilitácii síce často plačú, dôvodom však nie je bolesť, ale netypická poloha pri cvičení, ktorá je pre dieťa nová.