Dych každodenne rozhoduje o tom, ako sa cíti telo aj myseľ. Keď je dychový vzor narušený, bežná záťaž sa subjektívne mení na preťažujúcu. Svalové napätie stúpa, nedokážete dlhšie udržať pozornosť na jednej úlohe, energia kolíše a v noci sa často budíte. Keď sa vzor stabilizuje a viac sa oprieme o prácu bránice, reakcie sú pokojnejšie, výkon je plynulejší a obnova vnútornej rovnováhy je citeľne rýchlejšia. Našou ambíciou je ukázať, čo tento posun spôsobuje a ktoré drobné úpravy v dennom režime prinášajú najväčší efekt.
V ambulancii často narážame na nenápadné návyky, ktoré držia telo v pohotovosti bez reálnej hrozby: zrýchlené horné hrudné dýchanie, nedokončené výdychy, časté zívanie či pocit, že sa neviete poriadne nadýchnuť aj pri malej námahe.
Tieto zvyky nie sú iba dôsledkom stresu, zároveň ho priživujú a vytvárajú kruh napätia. Ak s nimi pracujeme cielene, mení sa nielen dych, ale aj spôsob, akým prežívame bežný deň v tele aj v hlave.
Nie je to rétorika, ale fyziológia. Dychový vzor súvisí s mechanikou hrudníka a bránice, s biochémiou plynov a s autonómnym nervovým systémom. Keď sa týmto trom vrstvám venujeme súčasne, mení sa nielen dýchanie. Klesá svalové napätie, zlepšuje sa sústredenie a telo lepšie znáša záťaž počas dňa.

Pri dýchaní sa prirodzene spomína kyslík. Rovnako dôležitý je však oxid uhličitý, ktorý nastavuje citlivosť dychového reflexu a ovplyvňuje prekrvenie mozgu.
Ak dýchame viac, než situácia vyžaduje, hladina oxidu uhličitého klesá a cievy sa zužujú. Prejavuje sa to ako točenie hlavy, mravčenie v prstoch, vnútorný nepokoj a neraz aj pocit neúplného nádychu.
Keď dych zjemníme a vrátime ho k primeranému objemu a rytmu, tolerancia oxidu uhličitého sa postupne normalizuje a vnútorné napätie klesá. Nejde o rýchly trik. Ide o postupné preškolenie reflexov v krátkych, pravidelných dávkach.
Bránica je kľúčový stabilizačný sval s priamym vplyvom na to, ako nervový systém vyhodnocuje stav tela. Keď pri nádychu klesá plynulo a spodné rebrá sa rozširujú do strán aj dozadu, vzniká rovnomerná trojrozmerná expanzia. Tento pohyb prináša do mozgu spoľahlivé proprioceptívne a interoceptívne podnety, ktoré telo vníma ako oporu a bezpečie.
Ak naopak prácu bránice preberú svaly krku a hornej časti hrudníka, mechanika je neefektívna. Rebrá sa dvíhajú skôr nahor než do šírky a dozadu, hrudník pôsobí preplnene a nervový systém dostáva menej koherentné informácie. V dôsledku toho rastie svalové napätie a pozornosť sa udržiava ťažšie.
V praxi preto cielime nielen na tempo dychu, ale aj na jeho smer. Keď dýchanie opierame o spodné rebrá a chrbát a keď cítime jemnú expanziu do celého obvodu hrudného koša, držanie tela sa stabilizuje a subjektívny pocit námahy klesá. Táto zmena mechaniky sa rýchlo premieta do lepšej koncentrácie a pokojnejšieho vnútorného rytmu.
Autonómny nervový systém sa rozhoduje medzi poplachom a pokojom na základe jednoduchých podnetov. Plynulejší výdych, pravidelné tempo a dýchanie nosom zvyšujú variabilitu srdcovej frekvencie, čo v praxi rozširuje priestor medzi podnetom a reakciou.
Veľa ľudí u nás v praxi vníma, že večer sa zaspáva ľahšie a začiatok dňa je pokojnejší. Súvisí to so zvýšenou variabilitou srdcovej frekvencie a menším sympatickým napätím, ktoré podporuje plynulý výdych aj nosové dýchanie cez zapojenie blúdivého nervu. Telo potom nemusí po prebudení okamžite fungovať na maximum a má viac priestoru reagovať primerane situácii.
Nie je to spomalenie tempa života, ale lepšia regulácia: nervový systém má rezervu, ktorá umožní zvoliť vhodnú odpoveď bez zbytočného preťaženia.
Narušený dychový vzor sa zvyčajne objavuje nenápadne:
Klinicky to sprevádza napätie v oblasti krku a ramien, pocit tlaku na hrudníku a subjektívny „air hunger“ – ťažkosti s nádychom aj pri malej záťaži.
Spúšťačom býva kombinácia dlhodobého sedu so zníženou mobilitou hrudnej chrbtice a kostovertebrálnych kĺbov, kumulovaného psychického stresu, nedostatočnej tolerancie oxidu uhličitého a nesprávne dávkovaného tréningu, ktorý fixuje hyperventilačný návyk.
Dobrá správa je, že ide o proces zvrátiteľný systematickou prácou s mechanikou, biochémiou a rytmom dychu.

Keď dýchanie získa primeraný objem a rytmus a keď bránica opäť vedie pohyb rebier, napätie v tele postupne klesá a pocit dychovej tiesne stráca intenzitu. Pozornosť je stabilnejšia, reakcie na každodenné podnety sú menej výbušné a spánok nie je prerušovaný.
V športe vidíme úspornejší pohyb a rýchlejší návrat dychu do rovnováhy po záťaži. V práci pribúda priestor na premyslenú odpoveď namiesto automatických reakcií.
Najlepšie fungujú malé kroky:
Tieto drobné úpravy pomáhajú nervovému systému stabilizovať sa.
Pri náhlom napätí sa osvedčí jednoduchý postup, ktorý je diskrétny a použiteľný kdekoľvek. Zastavíme sa, zavrieme ústa, položíme dlaň na spodné rebrá a dovolíme výdychu plynúť o trochu dlhšie než nádych. Nepotrebujeme sledovať čísla. Stačí vnímať, ako sa rebrá pri výdychu vracajú dole a dozadu.
Po desiatich až dvadsiatich cykloch sa spravidla upraví vnútorný tonus, ramená klesnú a myšlienky sa zoradia. Mechanizmus je priamočiary: rytmizovaný výdych posilňuje parasympatickú aktivitu a postupne normalizuje hladinu oxidu uhličitého.
Nervový systém sa mení opakovaním. Niekoľko minút denne stačí na to, aby sa predrôtovali dychové reflexy a zmenila sa reakcia na bežné podnety.
Po pár týždňoch často vidíme uvoľnenejší krk a ramená, sústredenejšiu myseľ a spánok, ktorý nie je prerušovaný. Rovnaké e-maily a stretnutia už nevyvolávajú rovnaký poplach. Svet sa nezmenil. Mení sa spôsob, akým ho vaše telo a mozog čítajú.
Ak pretrváva dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, časté závraty alebo búšenie srdca, je potrebné medicínske vyšetrenie. Po vylúčení závažnej príčiny je systematická práca s dychovým vzorom bezpečný a zrozumiteľný spôsob, ako posilniť psychickú odolnosť a vrátiť telu aj mysli viac poriadku a pokoja.
Článok pre vás pripravila fyzioterapeutka z FYZIO KLINIK Tenerife Daniela Dvorská