FYZIO KLINIK

Mlynské nivy 61/A, 821 05 Bratislava
Február 15, 2019 / Ostatné

Operácia je pre ľudské telo veľmi invazívny zákrok. Telo človeka reaguje väčšinou na takýto zákrok obranne. Prejaví sa to zvýšenou teplotou (buď v mieste zákroku alebo celkovo), opuchom, zápalom, operované miesto alebo kĺb môže byť teplé až horúce. Táto reakcia je fyziologická, teda „normálna“ a u každého človeka je iná. V prvých momentoch po operácii by mali byť podávané lieky proti zápalu a prikladanie ľadových obkladov na teplé miesto.

 

 

V prípade operácie kĺbov alebo končatín sa môže naložiť bandáž, ktorá zmierni a zamedzí tvorbe opuchu. Vhodné je aj správne polohovanie pacienta alebo jeho končatiny. Končatina, na ktorej vzniká opuch, by mala byť vypodložená, aby sme uľahčili odtok opuchu smerom k srdcu a k lymfatickým uzlinám. Gravitácia v tomto prípade hrá proti nám a opuch nám steká v smere gravitácie ku koncovým častiam končatín. Práve správnym uložením končatiny (polohovaním) vieme s touto komplikáciou vybabrať.

 

Po operácii je pacient ubolený a vo väčšine prípadov sa snaží nehýbať. Samotná nečinnosť svalov tiež podporuje opúchanie končatín. Svaly totiž fungujú ako pumpa, ktorá napomáha vytlačiť nahromadenú lymfu (opuch) centrálne k uzlinám. Preto je dôležité od prvého momentu hýbať aspoň koncovými časťami končatín pokiaľ je to možné. Napríklad krčiť a vystierať prsty na rukách a na nohách, krúžiť členkami, zápästiami v závislosti od toho, ktorá časť bola operovaná a čo situácia dovoľuje.

 

Pokiaľ človek prestane hýbať časťou tela alebo sa prestane hýbať úplne, dochádza k oslabeniu svalov a ku skracovaniu väzivových štruktúr a šliach. Dlhodobá nečinnosť môže viezť k rednutiu kostí a v kĺboch môže vznikať tzv. syndróm zamrznutého kĺbu alebo ku artrofibróze. To platí u pacientov, ktorí boli imobilní aj keď už nemuseli byť. Majú tendenciu si kĺby po operácii šetriť a nedodržiavali odporúčaný režim. Niekedy je ale nutná dlhá imobilizácia (nehybnosť kĺbu). V takýchto prípadoch rehabilitujeme následok dlhodobej nečinnosti kĺbu a nie následok úrazu alebo operácie. Trpezlivým prístupom pacienta a fyzioterapeuta vieme aj takýto následok zvládnuť, ale je lepšie mu predchádzať, pokiaľ je to možné.

 

Operačné výkony, ako všetci vieme, nemusia byť iba v oblasti kĺbov. Operácie v brušnej dutine sú taktiež záťaž pre pohybový aparát. Človek má bolesti v oblasti brucha a brušných svalov, kedy sa bojí zasmiať alebo zakašľať. Akákoľvek aktivita brušných svalov vtedy príde pacientovi nemožná. Stereotyp dýchania sa tiež zmení a veľmi často prechádza do hrudníkového namiesto bráničného dýchania ( tzv. do brucha). Na začiatku rehabilitácie je vhodné pacienta inštruovať ako dýchať a začať s ľahkým cvičením končatín. Brušné svaly sa budú zapájať pomaly automaticky aj pri cvičení končatín. Cielené cvičenie brušných svalov je vhodné zahájiť keď sú kontrolné pooperačné vyšetrenia v poriadku a hojenie je bez komplikácií.

 

Je dôležité začať cvičiť už na lôžku hneď druhý pooperačný deň a snažiť sa aspoň napínať svaly aj bez pohybu. Nazývame to izometrické cvičenia. Operatér by mal by určiť, čo si môžeme s pacientom dovoliť a ďalej by mal fyzioterapeut dohliadať na rehabilitáciu a udržiavať pacienta v kondícii. Svaly ochabujú veľmi rýchlo a je vhodné tomu predchádzať. Ochabnutie svalov a skrátenie šliach v tele spôsobujú asymetrie a môžu v pohybovom aparáte vyvolávať ďalšie komplikácie v podobe bolestí či nepohodlia, a to aj na miestach vzdialených od miesta, ktoré bolo operované.

 

 

Zdravá a primeraná aktivita pacienta zároveň dodáva pocit zdravia a vnútornej pohody. Pacient by mal by zvládať väčšinu seba obslužných činností, byť bez bolestí a mal by mať chuť sa hýbať.

 

Cieľom rehabilitácie je vrátiť pohybový aparát do kondície akú mal pred operáciou, alebo aj do lepšej kondície. Rozsah pohyblivosti v kĺboch by mal byť rovnaký na zdravej aj na operovanej časti tela a svalová sila by mal byť taká ako pred operáciou. Toto je samozrejme ideálny vzor rehabilitácie. Bohužiaľ, nie vždy je možné dosiahnuť tento ideál. Pri ťažkých úrazoch alebo ochoreniach, kedy nie je možné dosiahnuť pôvodný stav pohybového aparátu sa snažíme zlepšiť funkčnosť na najlepšiu možnú. Veľmi dôležitá je starostlivosť o jazvu, na ktorú nesmieme zabúdať.

 

Samostatná kategória pooperačnej rehabilitácie je u pacientov po výmene kĺbov (totálna endoprotéza kĺbu) a u pacientov po amputáciách častí končatín alebo končatín.

 

Komentáre